Chodíte pričasto? Ako rozpoznať hyperaktívny močový mechúr a zápal močových ciest?

Časté a nutkavé močenie je symptómom viacerých ochorení močového mechúra. Ako zistiť, kedy ide o bakteriálnu infekciu močovej rúry alebo močového mechúra a kedy o tzv. hyperaktívny mechúr? Liečba je totiž zásadne rozdielna…

Za bežných okolností je normálne ísť „na malú” osemkrát za 24 hodín, z toho raz v noci. Za bežné okolnosti sa považuje štandardný príjem tekutín v objeme dva až dva a pol litra denne. Každý z nás však už v živote zažil situáciu, keď mu „na malú“ bolo treba doslova každú chvíľu. Veľmi nepríjemné.

Infekciu močovej rúry (uretritída) alebo močového mechúra (cystitída), inými slovami, zápal dolných močových ciest, už aspoň raz v živote prekonal prakticky každý. Častejšie ženy, pretože ich močová rúra pre svoj tvar a malú dĺžku umožňuje jednoduchšie vniknutie baktérií do močového mechúra. Najčastejšie ide o bežné baktérie z konečníka E-coli, ktoré sa z análneho otvoru alebo jeho okolia, dostanú na nesprávne miesto.

Zápal močových ciest sa najčastejšie prejavuje štípaním, pálením, rezaním pri močení, ale aj bolesťami v podbrušku. To sú príznaky, ktoré tzv. hyperaktívny močový mechúr obyčajne nemá. Človek si často aj uvedomuje, kde a kedy asi prechladol. V závažnejších prípadoch zápalu močového mechúra dokonca niekedy ,,vyskočí” aj teplota a pacient je unavený, ubitý. Sú však situácie, keď aj pri bežnom zápale močového mechúra pacient (väčšinou je ním žena) nemá typické prejavy. A jediným symptómom je iba nutkavé močenie, ktoré je spoločné pre hyperaktívny močový mechúr aj zápal močových ciest.

Samozrejme, základné vyšetrenie moču na úvod vie urobiť aj všeobecný lekár a takisto je možné zakúpiť si v lekárni Domáci test na zápal močových ciest či testovacie prúžky. Ak je však test negatívny (nepotvrdí sa zápal) a problém s častým nutkaním na močenie pretrváva, mala by sa skončiť akákoľvek samoliečba a je nevyhnutné navštíviť urológa, ktorý diferenciálnou diagnostikou tieto ochorenia navzájom odlíši.

Hyperaktívny močový mechúr sa okrem častého nutkania ísť na toaletu prejavuje aj tzv. urgenciou. Znamená to, že vo chvíli, keď sa vám chce cikať, neviete to zadržať a musíte ísť okamžite. Inak by došlo k úniku moču. Existuje suchý hyperaktívny mechúr, keď ku reálnemu úniku moču nedôjde, človek má len onen pocit, že sa už-už  ,,po…”. Pri mokrom hyperaktívnom mechúre dochádza aj k reálnemu cvrknutiu od niekoľkých kvapiek po väčšie množstvá, čiže ku inkontinencii.

Mechúr je svalový orgán, nízkotlakový rezervoár moču. Moč doň priteká priebežne, po kvapkách. Keď dosiahne svoju štandardnú kapacitu, čo je 450-500 ml, človek pocíti nutkanie močiť. Signalizujú ich nervové zakončenia mechúra, ktoré vyšlú potrebný signál do mozgu. Hyperaktívny močový mechúr je typický tým, že akoby stratil svoju schopnosť naplniť sa na normálny objem a chce sa vycikať už pri podstatne nižších náplniach. Touto diagnózou môže trpieť až 20 % populácie Slovenska a podobne ako pri zápale močových ciest – častejšie sú to ženy. Hoci existujú aj detskí pacienti s hyperaktívnym mechúrom, výskyt sa zvyšuje s vekom.

Presná príčina vzniku hyperaktívneho močového mechúra nie je známa, hoci vzniká sekundárne pri niektorých ochoreniach nervového systému ako Parkinsonova či Alzheimerova choroba, po mozgovej porážke či poranení miechy, po operáciách panvy následkom niektorých onkoochorení, po ožarovaniach v oblasti panvy a močového mechúra, ale pozor – aj ako následok chronických zmien po opakovaných zápaloch močových ciest. Takže aj tu je prepojenie medzi oboma spomínanými diagnózami.

Čo urobí urológ v rámci diferenciálnej diagnostiky? Základný postup je anamnéza, čiže rozhovor s pacientom a vyšetrenie moču práve pre vylúčenie infekcie močových ciest. Ultrazvukové vyšetrenie vylúči kamene v močovom trakte i nádorové ochorenia. Pretože aj nádor v močovom mechúre by sa mohol prejavovať častým močením a urgenciou. Ak to nie je infekcia, pacient dostane dotazník, v rámci ktorého upresní prejavy svojho ochorenia a dostane trochu ,,otravnú domácu úlohu” v podobe vedenia mikčného denníka. Doň v priebehu 24, alebo ešte lepšie, 48 hodín, zaznamenáva svoj príjem a výdaj tekutín, ktorý sa vyhodnotí v urologickej ambulancii. Urológ môže indikovať aj doplnkové vyšetrenia, z ktorých pacient obyčajne nemá veľkú radosť – cystoskopia znamená zavedenie kamery do močového mechúra a urodynamické vyštrenie znamená meranie tlakov v močovom mechúre a brušnej dutine. Je však nevyhnutné pri ňom zaviesť tenučké cievky do mechúra a konečníka.

Zatiaľ kým dlhodobá prevencia a liečba začínajúceho zápalu močového mechúra je možná aj s pomocou zdravotníckych pomôcok či doplnkov výživy (Blokurima alebo Blokurima URO+), v závažnejších prípadoch už nasadenie antibiotík, farmakologická liečba hyperaktívneho mechúra sa zásadne odlišuje. Tu sa už nasadzujú liečivá, ktoré pôsobia na nervové zakončenia v močovom mechúre, čím sa dosiahne dlhší interval medzi močeniami. Pacient tak dokáže vymočiť väčšie množstvo moču naraz a potlačí sa urgentné nutkanie.

Pri zápale močového mechúra je časté močenie súčasťou liečby! Odporúča sa piť, piť, piť a močiť, močiť močiť! Určite to nie je zábava, ale močenie je spôsob, akým sa močový mechúr a močová rúra zbavujú bakteriálneho vyvolávateľa ochorenia. Účinok D-manózy sa zakladá práve na tomto, E-coli sa vďaka nej neudrží na epiteli mechúra. Moč nesmie byť koncentrovaný (žltý), ale čo najbledší. To je znakom, že pijete dostatočne.

Diéta pri akútnom zápale močových ciest a hyperaktívnom mechúre je podobná. Vyhnúť sa sýteným nápojom, kofeínu, nápojom s umelými sladidlami, koreneným a dráždivým jedlám. Pri hyperaktívnom močovom mechúre sa robí aj tréning močového mechúra, keď pacient chodí močiť podľa hodiniek a nie podľa toho, ako chce jeho mechúr. Pijú sa malé množstvá tekutín po troškách.

A odporúča sa cvičiť svoje panvové dno. To nie je ,,od veci” robiť kedykoľvek a pri akejkoľvek urologickej diagnóze.